Sen sa stal túžbou a túžba realitou. Prvý letný INSIDE Tábor! Krásna rodina vyše 40 bratov a sestier :) spolu celých 7-dní! Nádhera...
Tábor bol plný nových vecí. Nové bolo miesto - Planinka pri Dechticiach - postupne renovovaný kaštieľ, zasadený na úpätí jedného z kopcov Malých Karpát, obkolesený lesom a poľovníckym revírom. Bolo to nádherné miesto, navyše všade pobehovali zajace a správca strediska v areáli choval páva, ovce, diviaka, psov, mačky... K dispozícií sme mali veľkú trávnatú plochu (asi ako futbalové ihrisko), volejbalové ihrisko a šírošíry les. Bývali sme v jednej budove na 3-4 posteľových izbách. Stravovali sme sa v jedálni, ktorú sme pre každý spoločný večerný program prerobili na spoločenskú miestnosť.
Nový bol aj program - hlavne pre tím vedúcich. Museli sme na každý deň nachystať kopu dobrodružstiev, hier a aktivít a zároveň to všetko udržať v tematickej línií každého dňa. Snažili sme sa pozrieť na bežné každodenné veci tínedžera a na to, aky by sa v nich správal a reagoval Pán Ježiš. Témy jednotlivých dní boli: Priatelia, Rodina, Čas, Škola, Boh a Poďme to žiť.
Nový bol aj CTRŠT - Celo-táborový-rôzno-športový-turnaj. Jednotlivé tímy súžažili v jednom turnaji v rôznych VEĽMI NETRADIČNČNÝCH športoch - vodný volejbal, WC futbal (s rolkami z WC papiera na očiach) a ultimate frisbee. Víťaz vyhral 5 litrový pohár plný sladkostí.
V tímoch sa súťažilo aj vo všetkých hrách a iných súťažiach. Avšak výrazne hodnotený bol aj tímový duch a spolupráca, ktorá bola na vysokej úrovni. Aj keď... ako kedy...
Nová bola aj kopa administratívnych vecí, ktoré som musel zabezpečiť a vyriešiť. Toto sme nakoniec aj využili a ako vedúci sme si v predposledný deň tábora vymysleli zápletku o tom, že sme museli odísť do Bratislavy na úrad verejného zdravotníctva kvôli nedostatočnej dokumentácií. Pritom sme sa však len skrývali (spali) v jednej z nevyužívaných miestností. Nebolo to však celé kvôli našej lenivosti, ale preto, že sme chceli dorastencov nechať konať samých. Uložili sme im nejaké úlohy, ktoré mali splniť do nášho "návratu". Bolo krásne sledovať to, ako dorastenci robili veci sami. Dokonca si sami vymysleli hru, ktorú sa aj zahrali :)
Veď po skončení tábora sa opäť vrátili domov a nikto z nás s nmi nebude každý deň tak. ako na tábore, ale Boh áno. Na každom kroku. Preto sme ich viedli k tomu, aby s Ním žili. Každý deň, od rána do večera.
Modlime sa, aby sa im to darilo a aby slovo, ktoré sme do nich zasiali neudusili starosti tohto sveta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára