„aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti“ sa modlil Pavol za zbor vo Filipách. Podobne sa modlil aj za iné zbory, iných kresťanov. Toto je aj našou modlitbou dnes. Tam, kde si aj dnes Pán Ježiš volá svojich učeníkov spomedzi tínedžerov v bratislavskom senioráte, tam chceme stáť a byť im oporou, viesť ich ďalej v duchovnom raste a v službe, do ktorej ich Pán Ježiš povolal a povoláva. To je cieľom pravidelných mesačných stretnutí. Na každom stretnutí chceme hľadať, čo má Pán Boh v pláne pre nás, chceme Ho chváliť spoločnými piesňami, spolu sa modliť a prihovárať za ľudí okolo nás. Chceme počúvať svedectvá o tom, čo Pán Boh koná v našich životoch, našich spoločenstvách. Chceme sa nechať napomínať, povzbudzovať a viesť Jeho Slovom. Na každom stretnutí sa tiež chceme učiť ako Mu byť viac podobnými, ako byť Jeho učeníkmi. Na týchto stretnutiach sa stretáva okolo 30 ľudí z rôznych zborov, ktorí chcú rásť a slúžiť tam, kde ich Boh postavil. Je to pre mňa dôkazom Božej milosti a Jeho diela medzi nami.
Viac informácií o INSIDE Stromčekoch: INSIDEStromceky.pdf
Ďalší INSIDE Víkend je za nami. Nádherný čas s naozaj kopou mladých ľudí. Bolo nás tam spolu viac ako 90. Tešíme sa hlavne z toho, že aj tento víkend Pán Ježiš svojim Duchom prehovoril k viacerým ľuďom, ktorí mohli otvoriť oči svojho srdca a uvidieť pravdu evanjelia. Na víkendovke sme prešli príbehom o uzdravení slepého od narodenia z evanjelia podľa Jána, kapitola 9. Tiež sme sa hrali veľa hier, diskutovali v skupinkách, súťažili, hrali floorbal a užívali si nádherné chvíle v rodinnej atmosfére.
Ďakujeme Pánu Bohu, že sme mohli prinášať svedectvo o Jeho Synovi ďalším tínedžerom, z ktorých viacerí po víkendovke našli svoje miesto na rôznych dorastoch, alebo mládežiach, alebo iných skupinkách kresťanov. Aj naďalej sa za nich modlíme a prosíme, aby ich Pán Boh zachovával vo svojej Pravde.
Nakoľko práca s mládežou v Bratislavskom senioráte postupne rastie, vnímali sme ako veľmi dôležité usporiadať stretnutie pracovníkov - mladších aj starších, skúsenejších aj začínajúcich. Cieľom bolo zdieľať naše zápasy v cirkevných zboroch, na mládežiach, na dorastoch a modliť sa spoločne a za seba navzájom. Pán Boh nám ukázal na text z 1. knihy kroník, kde Dávid s Božou pomocou porazil filištíncov a povedal, že „Boh prelomil šíky nepriateľa ako keď voda prelomí hrádzu.“ A tak sme skúmali čo sú tie naše hrádze - či už v osobnom živote, alebo v službe a spoločne sme ich modlitbami rozoberali kameň po kameni. Tento víkend bol vskutku jedným bojovým poľom, kde sme modlitbou ako Božia armáda bojovali takmer neprestajne a verím, že Pán Boh naozaj hýbe s tými duchovnými hrádzami a že vo viere môžeme očakávať Jeho dielo - ako keď sa pretrhne hrádza a privalí sa veľká voda - veríme, že živá voda Ducha Svätého.
Som Pánu Bohu veľmi vďačný za to, že si do služby volá stále viac mladých ľudí. Treba sa za nich modliť.
Našou túžbou a víziou pre tohtoročný tábor bolo hľadať a na vlastnej koži zakúsiť, ako to vyzerá, keď žijeme ako deti Kráľa. Chceli sme nasiaknuť životom v Kráľovstve, aby sme ho po tábore mohli priniesť všade, kde prídeme. A Pán Boh nám požehnal úžasné chvíle, ktoré prekročili naše očakávania. Vďaka a chvála Mu za to!
Tohtoročný INSIDE Tábor bol iný ako všetky doterajšie víkendovky a minuloročný tábor v jednej kľúčovej veci. Takmer všetkých doras-tencov sme už poznali a asi 3/4 z nich už nejaký ten čas žije svoj život viery v Pána Ježiša. A tak som si na druhý deň sadol a pýtal sa Pána Boha, že načo sme vlastne ešte v tom tábore. Mal som pocit, že cieľ (viesť tínedžerov k Bohu) sme už splnili. Ale práve tam začal Duch Svätý pracovať znovu o kus hlbšie ako predtým. Pán Boh nám ukázal, že v mnohých našich milých tínedžeroch sú veci, ktoré ich ťažia a nechcú o nich rozprávať, hriechy, ktoré nechcú priznať, problémy, ktoré si chcú riešiť sami, ale pritom ich sami riešiť nevedia. A my, tím služobníkov, sme sa len stále viac modlili, aby mohlo vyjsť všetko na svetlo, aby mohli popadať múry hriechu. A Pán Boh konal. Najprv v tom, že naozaj otváral srdcia tínedžerom a v Jeho svetle mohli byť odpustené a vyliečené mnohé trápenia. A potom v tom, že nás zavolal do boja - modlitebného boja za naše rodiny, spolužiakov, kamarátov... Viem, že viacerí táborníci odchádzali s vášňou po tom, aby mohli prinášať Božie kráľovstvo kamkoľvek, kde pôjdu - pravdu, lásku, nádej. Naša táborová hymna, ktorá bola volaním, aby sa Božie kráľovstvo viac a viac prelamovalo do našich životov sa nám stala naozaj úprimnou túžbou. A tak sa iba tešíme, že sa Pán Boh k tomuto času priznal a veríme, že je to naozaj Božie dielo, ktoré koná okolo nás a cez nás. Chvála Mu za to všetko!
Spoločný modlitebný zápas, spoločné hľadanie Božej vôle, spoločný čas počúvania Božieho slova a rozhojňovania lásky medzi nami. Spoločný čas pri jedení, vstávaní (z postelí), lyžovaní, zábave, piesňach chvál. Spoločenstvo. Tím. INSIDE Tím.
Tím ľudí, ktorých Pán Boh povolal a stále volá na svoju žatvu, tím pracovníkov s mladými ľuďmi v ich okolí, ich zboroch... Tím, ktorý túži byť súčasťou tej Božej armády, ktorú vedie v boji sám Pán Ježiš. A tak sme sa znovu stretli. A bol to krásny čas v spoločenstve medzi sebou a s našim Pánom Ježišom.
31.1.-3.2.2013 v Iľanove. V nádhernom veľkom dome starých rodičov Evky Kováčovej, ktorý nás privítal úžasnou atmosférou liptovskej podhorskej dedinky. Ewinkini starí rodičia sa o nás starali ako o vlastné deti. Vyvárali nám najlepšie dobroty a nachystali na celý víkend úžasnú pohodu.
Štvrtok večer sme strávili zdieľaniu toho, ako sa kto má a čo prežíva. V piatok od rána sme boli na svahu v Závažnej Porube, čo je len cez kopec, čo znamenalo aj autom doslova prejsť cez kopec :). Strávili sme na svahu krásny deň, stretli sme tam aj mládežníkov z Liptovského Hrádku, ale aj bratov a sestry z Apoštolskej cirkvi, ktorí v tom čase boli práve v tomto stredisku na týždňovej lyžovačke.
Večer (a tiež aj v sobotu večer) sme mali spoločenstvo pri chválach a Božom slove. Slovom nám poslúžil Miloš Paštrnák, bývalý riaditeľ Campfestu a pracovník Mládeže pre Krista (MPK). Pripravil si výklad o rozsievačovi a štvorakej pôde (piatok) a o chodení vo svetle z 1. kapitoly 1. listu Jána (sobota).
V sobotu sme spoločne prechádzali jednotlivé spoločenstvá mládeže a dorastu v našom senioráte - ku každému z nich jeden zástupca rozprával o ich situácií, následne sme sa za to spoločne modlili. Zabralo nám to celý deň. Bol to skutočný zápas - nič jednoduché. Ale verím, že práve takéto nesenie bremien jeden druhého a spoločné modlitby sú cestou Božieho diela a požehnania.
V nedeľu sme boli spolu v kostole v Liptovskom Mikuláši a po obede, aj keď neradi, sme sa pobrali domov. Vďaka Bohu za celý víkend.
INSIDE lyžovačka bola asi najlepším začiatkom nového roku aký som si mohla priať. Štyri dni sme strávili na chate pod Kubínskou Hoľou spolu s kamarátmi z INSIDE-u. Bolo úplne super že sme mohli byť pokope a mohli sa viac spoznať a prežiť spolu v Božej prítomnosti taký super čas.
Dva celé dni sme sa dokonca lyžo-vali na Kubínskej Holi pri čom sme si užili veľa zábavy. No jedna z vecí čo sa mi na lyžovaní páčila asi najviac boli jazdy na lanovke kde sme sa vždy veľmi dobre porozprávali!
Pre mňa bolo veľmi vzácne to, že sme tie štyri dni v chate prežili tak rodinne a hlavne v prítomnosti Boha. Myslím že aj iní si toto tak nevedomky cenili pretože nie každý z nás má možnosť takýto čas zažívať doma so svojou rodinou. Pri varení sme spievali chvály, pri umývaní riadu sme sme sa rozprávali o tom jak to funguje v našich zboroch (napríklad) a vlastne hocikedy som si mohla vedľa niekoho len tak sadnúť a rozprávať sa s ním o veciach pre mňa dôležitých, o ktorých sa však väčšinou nemám možnosť niekomu len tak hocikedy zdôveriť.
Vždy večer sme mali tému no neprebiehalo to tak „klasicky“ jak na víkendovkách alebo tábore, keďže nás 14 sedelo v jednej miestnosti a vlastne sme sa všetci zapájali do konverzácie.
Okrem toho sme aj na chate hrali vše-lijaké hry, večer sme sa boli guľovať alebo sa prejsť.
Pre mňa osobne to nebola len oby-čajná lyžovačka. Síce sme sa lyžovali, no na tomto mieste to bolo o Bohu! Celá lyžovačka mala len jednu chybu a to tú, že trvala len štyri dni.
Zuzka (účastníčka lyžovačky)
V decembri sa nám podarilo zorganizovať dva kluby na tému „Máš čas?“. Tieto kluby sa uskutočnili v Modre-Kráľovej a v Senci. Na kluboch sme sa najprv pozreli na to, ako reálne využívame čas. Spravili sme krátku anketu, v ktorej každý rozdelil sušenú kukuricu do 9 rôznych zaváraninových pohárov - podľa toho, čomu koľko času dáva. Boli tam záľuby, škola, internet, PC-hry, mobil, televízor, čas s rodinou, priateľmi, atď. Potom sme sa pozreli na to, ako by sme podľa Biblie mali využívať svoj čas. Na jednoduchom príklade sme si ukázali, o koľko užitočnejšie a efektívnejšie sa dá čas využiť, keď začneme od tých podstatných vecí. Nakoniec sme sa rozprávali o tom, aký je náš čas tu na zemi krehký v porovnaní s večnosťou. Výzvou plynúcou z tohto klubu bolo využívať čas na zemi tak, aby sme sa raz na prahu večnosti nemuseli hanbiť a aby nás naozaj čakala večnosť s našim Pánom Ježišom.
Opäť sa nám na kluboch podarilo vytvoriť príjemnú a blízku atmosféru, spoznať nových ľudí a verím mnohých povzbudiť do života s Pánom Ježišom Kristom. Vďaka Bohu aj za tieto cirkevné zbory, modlime sa za ne aj za mladých ľudí v nich, nech sú aj tieto zbory rastúcim Božím kráľovstvom.
